Do Bratislavy, či Banskej Bystrice cestujem relatívne často, či už z povinnosti, alebo len tak, pozrieť kamarátov. Poslednú dobu mi to tak nejak vyšlo, že keď som išla autom, tak mi vyšla cesta cez Košice a južnou trasou cez Rožňavu. Nie, že by som si nevšimla, že diaľnicu máme od roku 2010, ale prekvapivo to je juhom stále rýchlejšie a, priznám sa, že s výnimkou úseku okolo Tatier, je aj scenéria pestrejšia. Za tie roky som sa musela naučiť istým pravidlám cestovania.
Pomáhať a chrániť. Heslo, ktoré má naša Polícia na autách, akoby ani nepatrilo aj oddeleniu dopravákov. Cestou z Košíc ich takmer určite stretnete pomáhať na viacerých miestach. Skúsený cestovateľ vie, že ak sa chce vyhnúť pokute, tak musí zbystriť najmä na prehľadných a rovných úsekoch. Nie, že by na ceste neboli také, kde by Polícia naozaj mohla preventívne pomáhať a pôsobiť výchovne, alebo že by niektoré obmedzenia rýchlosti neboli viac ako oprávnené, ale naši príslušníci ich neomylne ignorujú. O to intenzívnejšie dbajú na bezpečnosť pravdepodobne škôlkarov na rovinatých úsekoch medzi Moldavou a Soroškou, najmä v okolí Hrhova. Samozrejme, v žiadnom prípade sa nemusíte báť, že by vás namerali pri autobusovej zastávke. To nie. To totiž Polícia dobre vie, že väčšina vodičov preventívne spomalí a vybrali by málo pokút. Pekne merajú na úsekoch, kde vidíte dopredu i dozadu na kilometer a nikde ani nohy… teda okrem bielej Fabie s bambuľou.
Pre dobrodružných šoférov je rizikový úsek aj za Rožňavou smerom na Plešivec. Pozor si dávajte najmä v prehľadnom úseku za Brzotínom. Ako v Cobre 11 – ich územím je mostík ponad potok. Merala som to. Je to trojkilometrová prehľadná rovinka.
Hrdinne sa samozrejme Polícia snaží škôlkarov chrániť aj na dvoch osamotených úsekoch obchvatov a fragmentoch budúcej (haha) R2ky okolo Tornale a pri Ožďanoch. Tam je jasné, že na úseku v stúpaní, kde je trojpruh, je extrémne dôležité zastaviť piráta ciest, ktorý predbehne dýchavičnú policajnú fabku 109 kilometrovou rýchlosťou. (Áno je tam 100ka a nie, nešoférovala som).
V komplikovaných úsekoch, v obciach (pozor, neplatí to 10 metrov pred tabuľou označujúcu obec, alebo na cestách, ktoré síce formálne obcou sú, ale domy nikde) samozrejme zbytočne nezavadzajú, asi aby nebrzdili plynulosť premávky. Inak, plynulosť. Mám ešte jeden zážitok. Do Bratislavy som šla juhom, v Ožďanoch na obchvate cestou dolu kopcom som narazila na kolónu plaziacu sa cca 40 km rýchlosťou. Na jej čele nebola V3S, ale Polícia a po jej ľavom boku dvojitá čiara. Asi sa kochali. Späť som šla cez Žilinu. A Déja vu. Zjazd za Turanami na Šútovo. Kolóna 50. Na čele Polícia, dvojitá čiara a dole pri motoreste odchyt tých, ktorí to mentálne nevydržali a predbehli.
Musím sa vám priznať, že ma to trochu mrzí. Slovenská Polícia si v mnohom kazí meno sama. Neverím, že existujú argumenty na to, prečo uprednostniť prehľadné a bezpečné úseky pred tými rizikovými, okrem argumentu väčšieho výberu pokút. Áno, na týchto úsekoch sú porušované predpisy častejšie, ale spoločenská zodpovednosť bude o triedu nižšia než pretekár v obci.
Čo ma ale naozaj hnevá, sú vyslovené provokácie policajných áut. Keď nezmyselne spomalia na úsekoch, kde je povedzme 90 na zhruba 50, ale samozrejme len tam, kde sa nedá predbehnúť. Tam kde je prerušená čiara idú GPSkových 90, nech nie je šanca sa ich zbaviť. Neverím, že im takýto postup odporúčajú nadriadení, skôr je to dôsledok nudy, keď sa nič nedeje.
PS – pri poslednej akcii zameranej na meranie rýchlostí dostala Polícia 300 podnetov od občanov. Neboli tam rovné a prehľadné úseky, ale miesta, kde by Polícia mohla pomôcť. Ako akcia skončila, tak zoznam policajti asi zahodili. Hádajte kde som ich zase začiatkom týždňa stretla?
PS2 – Ale táto policajná práca má zmysel. Zo štatistík sa dozviete, že na rovinatých úsekoch, kde merajú, zatiaľ žiaden škôlkar pri predchádzaní cez cestu nezahynul.
Celá debata | RSS tejto debaty