Po ceste za prácou

28. novembra 2017, petrabacovcin, Nezaradené

Opäť som raz cestovala krížom po Slovensku. Navštívila som Bratislavu, Kysuce, Banskú Bystricu, Revúcu, Veľký Krtíš, Lučenec, Medzilaborce a Sobrance. Pracovné povinnosti ma donútili behať po Slovensku cestami – necestami a opäť som si raz uvedomila, aká zúfalá je naša infraštruktúra. A podvedome sa mi núka prímer, že čím horšie cesty, tak tým menej práce a viac chudoby. Trochu som si teda pogúglila, že prečo to tak je.

 

Asi aj vy ste narazili na informáciu od útvaru „Peniaze za hodnotu“, že R2 na juhovýchodnom Slovensku je viacmenej zbytočná. Jednak tvrdia, že stačia obchvaty obcí a zároveň nepreukázali, že by cestná infraštruktúra dramaticky pomáhala rozvoju zamestnanosti. Nemyslím si, že majú pravdu a vysvetlím vám aj prečo.

Faktom je, že pri porovnaní území s nadradenou cestnou infraštruktúrou a regiónmi, kde chýba nemôžeme nájsť jasnú súvislosť so zamestnanosťou. Dlhodobo platí, že na západe je práce viac, na východe menej. A bolo to tak aj keď ciest bolo ešte menej. Paradoxne, aj to je ale dôkazom, že potrebná je cesta.

Aj v časoch divokých začiatkov budovania diaľnic – čiže okolo roku 1994 bol západ vďaka Bratislave napojený na rýchlu infraštruktúru. Z toho profitovalo aj celé Považie, ktoré síce diaľnicu ešte nemalo, ale stále to bolo na ňu bližšie, ako napríklad z Rožňavy. Preto je extrémne naivné posudzovať vplyv cesty izolovane bez pohľadu na časovú os. Práca totiž po ceste príde, potrebuje trochu času a potrebuje hlavne rozumný a súvislý úsek.

Tragédiou budovania ciest na Slovensku je ich relatívna nekoncepčnosť. Je super, že Ožďany majú prepotrebný obchvat, ale je jasné, že v tabuľkách IHP nijak dramaticky nezamestnanosť neznížil. Najbližšia rýchlostná cesta totiž končí 45 km ďaleko v Kriváni a kto to tam poznáte, mi dáte za pravdu, že zákruty ku Mýtnej, či úsek pri Pincinej nepatria medzi tie, kde by ste cestu označili za bezpečnú a rýchlu. A to cesta do Kriváňa pribudla len tento rok… Jednoducho izolované úseky nestačia, treba celú sieť.

Stačí sa pozrieť, ako pomohla rýchlostná cesta Detve, respektíve, ako môže pomôcť. Už sa ohlásil investor, firma PUNCH, ktorá má v pláne postaviť pri meste závod pre 350 ľudí a ďalších 200 chce zamestnať iná firma v areáli. Výhodou je relatívne priame spojenie vďaka R1 a R2 (s výnimkou nedostavaného obchvatu Zvolena). PUNCH má totiž svojich odberateľov na Slovensku. Samozrejme, cesta nie je všetko. V Detve čaká na prácu viac ako 1300 ľudí so skúsenosťami v strojárstve.

Slovensko potrebuje mať prepojenú krajinu koridormi, ktoré umožnia rýchlu prepravu tovaru (kde len železnica nepomôže), ale umožnia aj mobilitu pracovníkov. Stavať fabriku v každom valale sa totiž nedá.

 

PS: Hodnota za peniaze však má v jednom pravdu. Cesta žiaden región nespasí. Napríklad v Detve sa naplno prejavila detvianska nátura a už sa začali proti novému investorovi búriť. Proti argumentu „Mor ho!“ však iba lepšou infraštruktúrou bojovať nejde.