Či naozaj odznela okrídlená veta, ktorá prebehla médiami, že na východe nič nie je, ťažko povedať. Každopádne by bola pravdivá len z časti. Áno je pravdou, že veľa, najmä mladých ľudí sa sťahuje za prácou na západ. Aj ja som bola jedna z nich a preto si myslím, že môžem zodpovedne povedať, že veci sa menia. Mnohí sa už vracajú, stačí, keď použijú jednoduchú matematiku.
Moja motivácia, podobne ako mnohých iných, bola po skončení štúdia si nájsť prácu v Bratislave. S výplatami podstatne vyššími než doma a podstatne väčšou možnosťou výberu pracovných príležitostí. To ale bolo pred 11timi rokmi. Vyššie mzdy sú totiž vykúpené aj vyššími nákladmi, čo mnohí nechcú, alebo nedokážu vidieť.
Život v Bratislave nie je pre každého. Ja som si mesto síce obľúbila a za tých 10 rokov + štúdium som si k nemu vybudovala veľmi dobrý vzťah, ale potreba byť blízko rodiny nakoniec vyhrala. Výrazným motivačným faktorom však bolo aj to, že už aj na východe postupne rastú mzdy. Najmä keď som sa pozrela na náklady, ktoré som mala v Bratislave a porovnala s tými v Prešove.
Len napríklad: v Bratislave som zarábala ako vysokoškoláčka s 10 rokmi praxe okolo 1500 eur v hrubom, čo je z pohľadu priemerného východniara nadštandard, ale musela som si zohnať ešte brigádu, aby som sa pretĺkla a keďže som už nechcela bývať v podnájme, ktorý tiež „lezie do peňazí, tak som začala riešiť hypotéku. Rozumný trojizbový byt pre potenciálnu rodinu stojí v novostavbe v Bratislave okolo 180 000 eur, v starom paneláku sa dostanete minimálne na 120 000, ale to musíte počítať s náročnou rekonštrukciou. Myslieť treba aj na cestovanie, lebo pri lacnejších bytoch na periférii nie je ničím výnimočným cestovať 35 minút 18 kilometrov autom, či 55 minút električkou do práce (môj prípad).
Tu v Prešove sú sumy za trojizák od povedzme 65 000 eur do 90 000. Pri (takmer) polovičnej cene bytu však nemám polovičný plat. Áno je nižší – asi o 20 percent. Ale keď som si spočítala splátku hypotéky, ostane mi paradoxne viac v Prešove. Výhodou je aj cestovanie. Trolejbusom to mám 10 minút, peši 20 a auto mi ani nenapadne štartovať (kým neleje).
A to ani nespomínam rodné Humenné. Tam byty stoja okolo 40 000 eur. Cena lákavá, ale kvôli práci som ostala v Prešove. Rozumný kompromis. Ale mám pár priateľov, ktorí sa veru domov vracajú. Uvedomujú si, že aj s nižším platom môžu mať ľahší život. Najviac ich teraz trápi to, že je nedostatok nehnuteľností na predaj a do domu sa im nechce.
Všimla som si, že pre mnohých stále platí modla výšky platu bez porovnania toho, aké ma človek reálne náklady a nepochopenie, ako je možné že za rovnakú plácu dostáva niekto rôzny plat.
Teraz prebieha aj v médiách vlna nespokojnosti pracovníkov automobilového priemyslu. Volkswagen štrajkoval, KIA a Peugeot teraz bojujú za vyššie platy. Často argumentujú, že by si zaslúžili toľko čo v Bratislave. Vo VW zarábajú v priemere 1790 eur, čo je vzhľadom na Bratislavu menší nadštandard, ale pri tých nákladoch na život je to pochopiteľné. V Trnave majú 1395 a v Žiline 1345 (zdoj: aktuality.sk). Možno ma odsúdite, ale nemyslím si, že by všade mali zarábať rovnako. Náklady na život v Trnave a aj v Žiline sú neodškriepiteľne nižšie ako v Bratislave. A ak by neboli aj nižšie platy, tak aký by bol potom dôvod pre automobilky stavať niekde inde než v Bratislave? Či by bolo lepšie, aby regióny ostali vyľudnené?
Ja si to nemyslím. Podľa mňa je to normálne, že v každom štáte sa v hlavnom meste zarába viac. Nehovorím, že máme skloniť hlavy a nechcieť viac, ale prvým krokom by malo byť to, že veľa východniarov si zráta svoje reálne náklady a uvedomí, že len vysoký bratislavský plat nie je všetko. Keď sa šikovní ľudia vrátia domov, tak možno budú mať na výplatnej páske nižšie číslo, ale ostane im viac. A východ (a aj iné regióny) sa opäť zaľudní.