Na východ od západu

Sme niečo za polčasom volebného obdobia a preto som sa zamyslela, že ako pracujú v NR SR tí „naši“ z Prešovského kraja. Mnohí východniari sa do môho zoznamu nedostali, lebo sú už z nich úradní Bratislavčania, ako napríklad Erik Tomáš, ktorý je Humenčan, ale už „reprezentuje“ Bratislavský kraj. Napočítala som 12 poslancov, ktorí sú z PSK.

Veľmi ťažké bolo určiť metodiku podľa ktorej by sme vedeli hodnotiť výkonnosť poslancov v NR SR. Rozhodla som sa sledovať trojicu parametrov – vystúpenia v pléne, vlastné legislatívne návrhy a podané pozmeňujúce návrhy. Pre zjednodušenie som nepočítala s prácou vo výboroch na ktorú sa často zabúda, ale treba jedným dychom povedať, že tí, čo sú pasívni v pléne, neraz „driemu“ aj na výbore.

Dobrá správa pre obyvateľov PSK je, že žiaden z poslancov, ktorí z nášho kraja sedia v NR SR nespí. Každý jeden sa zapája do rozpravy a často aj dlhšími prejavmi viac či menej k veci. Za tento druh práce si každý zaslúži pochvalu. Nechodia si iba prečítať noviny a najesť sa do parlamentného bufetu.

Pri hodnotení legislatívnej práce som narazila na celkom zaujímavý fenomén. Je obrovský nepomer medzi podanými návrhmi zákonov opozície a koalície. Problémy sú tri. Prvým je fakt, že v rámci koalície sú do parlamentu predkladané vládne návrhy, ktoré sú zrejme dohodnuté v koaličných kluboch a musia napĺňať vládny program. Poslanci ich iba spravodajcujú a preto sa ako predkladatelia neobjavujú, iba ak tieto zákony vedia ešte vylepšiť. To samozrejme pre opozíciu neplatí. V rámci opozície musia poslanci získať podpisy na predloženie zákona a neraz jednu legislatívnu normu predkladá viacero poslancov. Najviditeľnejšie je to pri klube OĽaNO, kde takmer každý zákon predkladá celý klub a my tak ťažko vieme určiť, komu pripísať pozitívne body. Na druhej strane, musíme povedať, že opoziční poslanci nemajú zodpovednosť za rozpočet a ani vládnutie. Môžu predkladať zákony, ktoré nepotrebujú mať hlbšiu analýzu. Dianie v NR SR profesionálne musím sledovať a preto čiastočne viem posúdiť, kde je aktivita poslanca skutočná a kde ide iba o podpis pod normu. Na hlbšiu analýzu je tak potrebné odsledovať aj to, ako sa k zákonom vyjadrovali poslanci už v samotnej rozprave. Ak budem mať viac času, skúsim urobiť hlbšiu analýzu.

Výnimku z tejto praxe tvorí poslanec za SaS Karol Galek, ktorý niektoré zákony predkladá len v malej skupine predkladateľov, kde sa dá očakávať, že skutočne vie, čo predkladá. Druhým extrémom je Milan Mazurek z ĽS NS, ktorý sa aj napriek tomu, že spamovanie zákonmi je pracovná náplň opozície podpísal iba pod jeden legislatívny návrh.

Na opačnej miske váh sa tak ocitli poslanci za SMER-SD, ktorých za PSK sedí v NR SR šesť, no zákony predložili iba dva a aj to sa o ne postarala iba humenská primátorka Jana Vaľová. Zdá sa, že v rámci legislatívnej práce sa naozaj koalícia spolieha na prácu vlády a aj keď sú v parlamente aktívni, tak viac-menej iba verbálne. Čo sa týka pozmeňovacích návrhov, tak ich „smeráci“ predložili 17. Aj keď opäť by sme mohli pomaly povedať, čo sa týka „smeráčok“. Až 15 zo 17 pozmeňovacích návrhov išlo opäť z pera Jany Vaľovej.

Vzhľadom na túto disproporciu by som teda urobila dva rebríčky – koaličný a opozičný a ohodnotila ich podľa práce v NR SR. Samozrejme, je nutné mať na zreteli úspešnosť jednotlivých návrhov a tam je to úplne jednoznačné , že schválene návrhy sú vo väčšine z pera koaličných poslancov. Tam to nie je jednoduché presvedčiť kolegov ostatných strán, aby návrh podporili. Môžeme to sledovať aj v zastupiteľstve PSK, ale o tom napíšem ešte niekedy neskôr.

KOALÍCIA:

OPOZÍCIA: