Na východ od západu

Voľby sú za nami. V Prešove primátorka svoj post obhájila, v Humennom vystrieda primátorku nový pán mesta. Otvorene treba víťazovi pogratulovať a povedať, že pán Molnár si to víťazstvo naozaj oddrel a nezískal ho zadarmo.

Relatívne nudná kampaň v Humennom vyzerala, že bude ozvláštnená iba využitím protestov „Za slušné Slovensko“ na politiku a reinkarnáciu profesionálnych aktivistov. Až som viac sledovala, čo sa deje v Prešove. Až kým sa termín volieb nezačal blížiť a zrazu sa z Humenného stala mediálna hviezda. A to nie práve najpozitívnejšia.

Nie že by Humenné nemalo problémov dosť, ale tá vulkanická aktivita a množstvo článkov, ktoré sa začali o meste zjavovať pár mesiacov pred voľbami pôsobili ako naozaj urputná snaha dostať Vaľovú z primátorského stolca. Niet sa čo diviť. V stávke bolo veľa – najmä pravdepodobne lukratívna zmluva na dodávku tepla, ktorú nový primátor a zastupiteľstvo predĺžia hlavnému víťazovi volieb – miestnej rodine Molnárovcov.

Skóre ich mediálneho výtlaku je naozaj úctyhodné. Výnimočne kvalitne sa podarilo skĺbiť prirodzený odpor novinárov voči smeráčke a tak redakcie uverejňovali politické PR absolútne nekriticky. Veľmi dobrá práca PR profesionálov. Presne na termín pred voľbami sa podarilo načasovať dokumentárny film z dielne absolventa VŠMU, ktorý by v inom čase a s inou publicitou, len sotva zaujal. Nie že by bol vyslovene zlý, len bol rovnaký, ako asi miliarda dokumentov, ktoré si môžete pozrieť na festivale Áčko (prehliadka študentských filmov – návštevu odporúčam). Prečo sa práve jemu dostalo publicity? Prečo o ňom píšu aj celoštátne médiá? Prečo na mňa neustále vyskakuje na internete?

Druhé prekvapenie prišlo pri sledovaní relácie Cez čiaru s Pavlom Fejérom. Tento šikovný investigatívec sa po zmene pomerov v RTVS presťahoval do TV.SME, aby mohol pokračovať v záslužnej práci. V októbri oznámil, že každé dva týždne prinesie zaujímavú investigatívu. Dočkali sme sa dielu jediného s titulkom: Ľudí v Humennom ovláda strach. No poviem vám, ako som sa tešila, skoro som to hneď vypla. Prvý „nezávislý“ respondent Vladimír Kostilník! Nie, nie je to menovec, naozaj je to ten Kostilník. Potom pán Kaliňák (hovorca ZMOSu) a potom prišla Mária Cehelská. Vystúpila ešte Anna Lopatová, po nej pani Daniela Polovková, nasledoval Martin Ruščanský… No naozaj a vážne??? Prácu Pavla Fejéra poznajú mnohí, ale toto bol čistý suterén. Naozaj v Humennom nebolo nikoho, kto mohol upozorniť na reálne problémy, než ľudia, ktorí sú v osobnom konflikte s exprimátorkou? No… a po tomto kľúčovom videu už asi žiaden problém Slovensko netrápi.

Výborne zabavila aj nadpráca médií. SME, Denník N a aktuality.sk sa predbiehali v pripomínaní toho, prečo je Vaľová zlá. Chvíľu mi trvalo, kým si utvorím na túto aktivitu názor. Najmä v britských, ale čiastočne aj amerických mediách je bežné, že noviny otvorene bojujú za nejakého kandidáta. No väčšinou sa k tomu verejne a jasne prihlásia. A to je asi aj to, čo mi na tom vadilo. To, že Denník N, SME a aktuality.sk chcú pomôcť poraziť Vaľovú je v poriadku, ale nie je v poriadku, že sa k tomu jasne nepriznali, že sa zapájajú do politickej kampane. Nadprácu urobil trochu Denník N, ktorý dokázal urobiť z Molnárovcov úbohé obete, ale to pripisujem vlčej tme a naivnej predstave, že nepriateľ môjho nepriateľa je môj priateľ.

Na záver ešte jeden postreh. Samozrejme makal aj team na strane Vaľovej a primátorka zjavne pred voľbami pridala na účasti na mediálne atraktívnych podujatiach a jej marketéri ponúkali médiám články. Medialne.sk a blog omediach.com svorne skritizovali Madam Evu za lifestylový rozhovor s Vaľovou. Redaktorka, ktorá ho vraj dostala príkazom bola tak znechutená tým, že ho musí urobiť, až dala výpoveď. Zásadovosť je silná vlastnosť. Najmä vtedy, ak niekto tvrdí, že politika do lifestylového média nepatrí. Och… vlastne počkať. V EVE vyšiel rozhovor s Matúšom Vallom (kandidát a dnes už primátor Bratislavy). A predstavte si, písala ho tá istá redaktorka. Lenže ten nijak nevadil a vlastne sa nepočíta. Lebo to si omediach a ani medialne zbytočne nechcú všímať. Typický „náš človek“ v praxi.

Voľby skončili. Určite si ešte veľa ľudí bude chcieť kopnúť do exprimátorky a dajú sa čakať dozvuky. Ale naozaj ma úprimne zaujíma, že kto si na Humenné spomenie o pol roka. Najmä z médií, keď v kresle bude správny molnárov človek. K téme sa určite ešte vrátim.